Strach #čistápsychiatria

  Náš život je neustály boj. Niekedy ho vyhráme,niekedy sa poučíme z prehry, no ak sme sa naozaj snažili, nemáme mať prečo zlé svedomie. No existuje aj horší prípad - to je naša rezignácia. Rezignujeme dosť často, lebo sa nám v hlave zapne kontrolka. Signalizuje, že sme podľahli strachu, nechali sme sa ovládať a to určite vo veľkej miere ovplyvnilo naše konanie, rozhodnutie, ba dokonca aj smerovanie nášho života. Poznáme rôzne príslovia o strachu? Mne sa najviac páči:"Strach má veľké oči!" Toto trfné vyjadrenie dokonalo vystihovalo aj moju osobnosť v rôznych situáciách. Ak chceme vystúpiť zo svojej kompfortnej zóny, stretávame sa s obavami, pochybnosťami, rizikami a strácame sebadôveru. Nie sme v tom sami. Stane sa to každému, hoci každý sa s tým vyrovná inak. Odvaha pre mňa neznamená nemať strach vôbec, ale mať ho, no predsa vykročiť vpred.

Neviem, či existujú nejaké zázračné prostriedky, ako odporovať strachu, no mne pomáha pozitívny prístup, keď sa dobre vyspím a potom mám čistú myseľ (aj to je jeden z dôvodoch, prečo sa môj blog volá tak, ako sa volá), dokážem sa na veci pozrieť triezvejšie. Ráno je múdrejšie ako večer, poznáte to?

A na margo strachu vám sem pridávam obrázok, ktorý sa úplne hodí. Takéto čierne medovníky predávali u nás na trhu. U nás celkom novinka:) Takže, aby sa zo strachu nestala čistá psychiatria, bojujme sami so sebou, hoci je to ten najhorší boj.

Držím nám všetkým palce!!:)

 

Ako bojujete si strachom vy a ako ste sa už prekonali?:)